sú chemické látky, ktoré sa pridávajú do betónu v priebehu miešania. Všeobecným účelom dávkovania prísad je zlepšenie vlastností čerstvého a zatvrdnutého betónu, alebo získanie úplne nových vlastností (napr. prevzdušnené alebo samozhutniteľné betóny). Najrozšírenejšou oblasťou je používanie plastifikačných, prípadne superplastifikačných prísad, umožňujúci zníženie obsahu zámesovej vody a tým úsporu cementu. Vodný súčiniteľ (v/c = množstvo vody/množstvo cementu) je dôležitým parametrom zloženia betónu. Pri danej konzistencii má betón s nižším vodným súčiniteľom vyššiu pevnosť a vyššiu trvanlivosť. Z uvedeného vyplýva tiež veľmi negatívny vplyv vody na betón zvýšením v/c pri nedodržaní požadovanej konzistencie na betonárni, prípadne riedenie betónu vodou na stavbe.
Dávkovanie prísad sa líši podľa požiadaviek, typu, účinnosti, atď., a malo by byť overené skúškami. Pre prísady do betónu platí v súčasnej dobe rad európskych noriem STN EN 934 (72 2324) Prísady do betónu, malty a injektážne malty. V súčasnej dobe sú intenzívne rozvíjané a stále širšie uplatnenie nachádzajú tzv. „hyperplastifikátory“ na báze polykarboxylátov, pôvodne používané iba pre výrobu samozhutniteľných betónov (skratka z angličtiny SCC = self compacting concrete, u nás niekedy SZB).
Samozhutniteľné betóny sú vysoko tekuté betóny určené najmä pre zložité, tenkostenné konštrukcie s hustou výstužou, kde nie je možné betón spracovať klasickou vibráciou. SCC betón obsahuje výrazne vyšší podiel jemných častíc (cement, popolček, drobné kamenivo), najčastejšie sa používa s maximálnym zrnom 8, výnimočne 16 mm. Z týchto dôvodov je tiež vhodný pre konštrukcie s požiadavkami na pohľadovosť. Výroba SCC vyžaduje zvýšené požiadavky na rovnomernú kvalitu vstupných zložiek a kontrolu čerstvého betónu.