sú jemnozrnné pevné látky, ktoré ovplyvňujú vlastnosti betónu v čerstvom i zatvrdnutom stave. Pri čerstvom betóne ide hlavne o konzistenciu (spracovateľnosť), u zatvrdnutého betónu o pevnosť, hutnosť, trvanlivosť, odolnosť proti chemicky agresívnemu prostrediu, atď. Jedná sa napríklad o mletý vápenec, kamenné múčky, kremičitý úlet (tzv. mikrosilika), vysokopecná trosku a popolček. Najviac je využívaný čiernouhoľný alebo hnedouhoľný popolček z elektrostatických odlučovačov tepelných elektrární a teplární. Podmienkou využitia popolčeka je, aby vyhovoval STN EN 450-1 a 2 (72 2064): Popolček do betónu. Časť 1: Definície, špecifikácie a kritériá zhody a Časť 2: Hodnotenie zhody.
Popolček je používaný najmä z dôvodu:
- úspory cementu
- zlepšenia čerpateľnosti a spracovateľnosti betónu
- spomalenie tuhnutia a tvrdnutia betónu, spomalenie vývoja hydratačného tepla (vhodné pre masívne konštrukcie)
- zvýšenie odolnosti zatvrdnutého betónu proti chemicky agresívnemu prostredi
Všeobecne nie je vhodné používať popolček do prevzdušnených betónov. Výnimočne sú používané tzv. expanzné prímesi (niekedy tiež prísady), zabraňujúce zmršťovaniu betónu v priebehu jeho tvrdnutia, pri kvalitnom ošetrovaní (udržovanie betónu vo vlhku) môže dôjsť i k miernej expanzii (rozpínaniu) betónu. Obvyklým dôvodom použitia týchto prímesí je zabránenie vzniku zmršťovacích trhlín, často pri dobetónovaní rôznych častí konštrukcií.